Život môže byť taký krásny

Môj budík je svetlo, ktoré preniká cez markízu. Niekedy ráno presne neviem, v ktorej krajine sa prebúdzam — a presne to milujem. Už tri roky je môj camper mojím domovom, niekde medzi morom, horami a ďalším teplým miestom. Cez deň pracujem na diaľku (samostatne, časovo flexibilne), večer varím, idem si zaplávať alebo sa len pozerám, ako slnko zapadá do vody. Nehľadám "navždy". Skôr niekoho, kto sa na chvíľu pridá — zvedavý, s ľahkou batožinou, otvorený obchádzkam. Ak si sadneme, pokračujeme v jazde. Ak nie, aj tak sme sa dobre bavili. Znie to ako ty? Potom mi napíš, kam chceš ísť ďalej.